Skrátené záznamy terapií
Všetky záznamy sú zverejnené v skrátenej anonymnej podobe so súhlasom klientov a slúžia na ilustráciu psychofonetického spôsobu práce s klientom.
PREJEDANIE – JEDENIE AKO RITUÁL VYHÝBANIA SA, odkladania nepríjemných či náročných úloh „ako zabezpečiť, aby to všetko fungovalo?“ (jesť predsa treba, tak sa ide najesť) ... pocit, že je toho na klientku príliš, jedlo, ako ochranná stena
Prianie klientky: Zbaviť sa pocitu intenzívneho tlaku z náročných úloh.
Cez gesto sme objavili „ja“, ktoré sa krčí a dáva si obranne ruky pred seba pred veľkou guľou, ktorá sa valí na „ja“. Čo by pomohlo tomuto „ja“? Klientka si urobila svah opačným smerom a guľa sa odvalila preč – pocit úľavy
Overenie: “Keď si predstavíte nové ráno a všetky tie povinnosti, ktoré Vás čakajú, aký je to pre Vás pocit?“ Je to úplne v pohode. Proste ich budem robiť jednu za druhou podľa dôležitosti.
STRACH Z NEÚSPECHU
Klientka sa v určitých situáciách cíti neistá, ochromuje ju strach z neúspechu. „Ľudia uvidia, že za nič nestojím a budú mnou opovrhovať, pohŕdať.“
Empatická odozva: "Všetci sa hrajú niekde inde a ty si ostala sama. Nikto o teba nestojí. Nikoho nezaujímaš."
Prianie klientky: Chcela by som sa cítiť v pohode, či o mňa niekto druhý prejavuje alebo neprejavuje záujem.
Cez gesto sme sa dostali k malému “6-ročnému ja“ v materskej škôlke, kde sa v triede objavilo nové dievčatko, ktoré sa prisťahovalo z iného mesta. Nosilo si so sebou úžasné bábiky, ktoré nikto iný nemal. Ak sa s ním niekto nechcel hrať, alebo jej niečo požičať, vyhrážala sa, že na neho pošle svojho otca policajta. Pomerne skoro vyšlo najavo, že dievčatko veľa klame. Klientkine „malé ja“ sa cítilo nedostatočne v porovnaní s tým, čo ponúkalo toto dievčatko a nevedelo si takto umelo zabezpečiť pozornosť. Bol prítomný aj veľký hnev na podvodný spôsob získavania si pozornosti a popularity. Keď sme sa spýtali „malého ja“, čo by mu pomohlo cítiť sa lepšie, povedalo, že chápe, že nepotrebuje „ich“ pozornosť, len sa chce cítiť prijatá a oceňovaná taká je, že chce ísť „domov“, tam kde patrí. Spýtali sme sa, nech nám ukáže, kde to je. Ukázala na hviezdy. Klientka zobrala svoje „malé ja“ za ruku a „išli“ tam spolu. Klientka referovala, že ich tam veľmi vítajú a že sa tam skutočne cíti ako „doma“, všetci jej tam rozumejú.
Overenie: „Keď si teraz predstavíte situáciu v práci, ktorá Vás bežne ochromuje, aký je to teraz pocit?“ Klientka hovorí, že sa jej to zdá úplne bezvýznamné.
STRACH PRACOVAŤ S ĽUĎMI
„Čo ak im nepomôžem? Budú sa na mňa hnevať.“ (očakávanie veľkého hnevu, obviňovania)
Prianie klientky: Preskúmať strach z hnevu, kde sa tam berie.
Cez gesto sme sa dostali k mladej žene, ktorá dala inej žene liek na potratenie dieťaťa. Tá druhá žena zomrela a celá dedina obvinila mladú bylinkárku z jej smrti a prišli ju zlynčovať. Pozreli sme sa na to, čo sa tam naozaj udialo. Tá tehotná žena, ktorá zomrela, si napriek inštrukciám a varovaniu bylinkárky, zobrala trojnásobnú dávku, pretože by radšej zomrela, ako zažila hanbu pred celou dedinou. Nebola to chyba bylinkárky.
Prianie klientky tým bolo naplnené. Zároveň referovala pocit úľavy a absenciu strachu z hnevu v súvislosti s pracovnými povinnosťami.
HANBENIE SA V PRÍTOMNOSTI MUŽA ČI MUŽOV
Snaha radšej sa vyhnúť mužom. Chaotické správanie v panike. Klientka má protichodné pocity – strach, že si ju nevšimnú, alebo si ju všimnú a znemožní sa. Pocit, ´je to len na mne, či uspejem a získam pozornosť, alebo nie´.
Prianie klientky: Chovať sa ako dospelá žena v prítomnosti mužov.
Cez gesto sme sa dostali k malému „3-ročnému ja“ klientky, ktoré je zaseknuté a jediné, čo mu beží v hlave je „Čo mám spraviť, čo mám spraviť!?“ – pocit, že musí niečo spraviť, aby si ju všimli, ale nemá čo
Prítomný aj pocit zahanbenia. Cez gesto objavujeme „2,5-ročné ja“, ktoré je u otca na noc (rodičia boli skoro rozvedení) a v noci od neho niečo potrebuje. Vie, že otec sa bude hnevať, že ho budí, ale samé si pomôcť nevie. Napriek strachu ide za otcom, začne ho budiť a v tom zisťuje, že to nie je jeho otec. Otec mal na návšteve kamarátov, ktorí ostali na noc a „malé ja“ o tom nevedelo. Cíti veľkú hanbu za to, že si nespoznalo svojho vlastného otca.
Hľadáme to, čo by mohlo „malému ja“ pomôcť. Klientka mu vysvetľuje , že je to úplne normálne, pretože tam bola tma a zároveň malo všetky dôvody k tomu predpokladať, že v posteli sa bude nachádzať jeho otec. Idú spolu za otcom a vysvetľujú mu, že malé ja potrebuje jeho pomoc a nie je fér, keď sa na neho hnevá. Otec vykazuje iba obmedzenú schopnosť pochopiť potreby „malého ja“. Klientka preto preberá funkciu rodiča a rieši situáciu „malého ja“.
Vraciame sa k „3-ročnému ja“ klientky, ktoré sa márne snažilo získať pozornosť niekoho z rodiny. Vysvetlili sme mu, že to vôbec, ale vôbec nie je jeho chyba ani zodpovednosť primäť rodinu, aby mu venovala dostatok pozornosti, že je to niečo, čo by malo byť prirodzené a ak to tam nie je, chyba je na strane rodičov. Klientka opäť prevzala rolu rodiča a venovala potrebnú pozornosť tomuto „ja“.
Overenie: „Predstavte si, že ste stretli muža, ktorý sa Vám zdá sympatický. Aká je vaša reakcia?“ Klientka hovorí, že sa cíti pokojná, je to príjemný pocit a dokáže sa mu s kľudom pozerať do očí.