You are here: Blog
Move back to: Domov
Move to:
Duchovná cesta
Criepky
Common:
Môj profil
Individuálna terapia
Akcie
Refrencie
Boli sme
Kontakt
Spolupracujúci terapeuti
DOVOĽTE DEŤOM HNEVAŤ SA
Stojíte v obchode medzi regálmi a dieťa kričí, hnevá sa, hádže sa o zem. Všetky oči sa pozerajú. Tá hanba! Ten pocit, že všetci vidia, ako ste zlyhali ako rodič! Nemáte pod kontrolou vlastné dieťa! Nevie sa správať! A je to VAŠA vina!
Pre väčšinu rodičov je to veľmi nekomfortná situácia a dali by neviem čo za to, aby sa jej vyhli. Niekde v podvedomí je táto scéna niečo, čoho sa ako rodičia bojíme dokonca, aj keď sa nikdy nestala. A snažíme sa zaraziť všetky prejavy hnevu, kroré naše dieťa prejaví v našej prítomnosti. Snažíme sa ho dobre vychovať. Aby sa nehnevalo. Robíme však dobre?
Sme v tom spoločne. Aj my sme boli našimi rodičmi zastavení pri cítení a prežívaní negatívnych emócií, tak ako oni. Koľko krát sme počuli „neplač“, „nedurdi sa“, „nehnevaj sa“. Boli sme poslaní do svojej izby... „Vráť sa, keď ťa to prejde.“, „ Na takúto odutú tu nie je nikto zvedavý“. Boli sme vo svojom hneve odmietnutí.
Keď sa dieťa hnevá, rodič môže okrem pocitu zlyhania pred vonkajším svetom zažívať aj pocit zlyhania sám pred sebou (niekde som spravil chybu... chcem, aby moje dieťa bolo šťastné a ono nie je), cíti hnev, ktorý má vlastne zakázaný a následne cíti vinu a hanbu. O to viac projektuje svoj pocit nedostatočnosti na dieťa (keby dieťa nerobilo to čo robí, ja by som nemusel cítiť to čo cítim). Podvedome vníma dieťa ako zdroj problému. A to celú situáciu len komplikuje.
Aká je však skutočná úloha hnevu?
Aj keď to môže niekoho prekvapiť, hnev je vo svojej podstate veľmi zdravý. Hnev nám pomáha uvoľniť nahromadenú energiu frustrácie. Pokiaľ hnev nie je dovolený, dieťa nemá možnosť úľavy z pretlaku pocitov. Je to ako náboj, ktorý má byť uvoľnený, vyčerpaný.
Ľudská bytosť má prirodzenú schopnosť vysporiadať sa s vlastnými emóciami. My všetci máme celú škálu emócií. Ak je dieťaťu dovolené si to, čo práve cíti, plne odprežívať, vystúpa si prirodzene celou škálou emócií ako schodíkmi až do uvoľnenia. Ak ho však naučíme, že niektoré emócie nie sú v poriadku a nemá ich cítiť, akonáhle príde na tento schodík, zasekne sa a nemôže ísť ďalej.
S hnevom je spojená aj naša vlastná sila, ktorá je aj silou ničiť. Schopnosťou ublížiť. Niekedy je to sila potrebná, ktorá nám pomohla prežiť. V každom prípade je to niečo, čo je nám všetkým vlastné a nezmizne to. Môžeme sa to len naučiť ovládať. Ale len, ak si hnev dovolíme. Na bicykli sa tiež naučíme jazdiť, len ak na neho vysadneme. Skrotená sila potom môže byť využitá konštruktívne.
Mali by sme si dovoliť sebe aj svojim deťom cítiť všetko. Všetky emócie. Všetky sú v poriadku a všetky sú súčasťou našej ľudskej skúsenosti. A je dobré vytvoriť im bezpečný priestor. Je múdre stanoviť si k tomu pravidlá. „Je v poriadku sa hnevať.“, „Nie je vporiadku rozbíjať veci.“, „Máš právo hnevať sa aj na mňa.“, „Nie je ok niekoho udrieť.“ či „Keď sa o tom budeš chcieť porozprávať, rada ťa vypočujem.“
Kdesi na kľukatej ceste stávania sa ´homo parentus´ som dostala jednu radu, ktorú som si ja vzala k srdcu a pomohla mi byť o trošku lepšou matkou. Keď sa Vaše dieťa hnevá, neberte si jeho hnev osobne. Pomôže Vám to ostať na spoločnej strane a vysporiadať sa s tým, čo je, v prijatí a v pochopení.
Pokiaľ sa potrebujete pozrieť na reakcie voči dieťaťu, vlastné prežívanie hnevu či iný súvisiaci problém, môžete sa objednať na individuálne sedenie.
Go to: Blog Chcete rozvíjat svoju intuíciu? Budte "nerozumní"